Hodvábne XL trampoty

Autor: Katarína Maliková | 27.1.2008 o 15:04 | Karma článku: 8,73 | Prečítané:  2922x

„Asi už bude koniec sveta, alebo čo ...“ šomre si nahlas starší pán, keď sa bez dáždnika ponáhľa dole mestom. Tiež neviem, čo si mám myslieť o týchto péemeskách počasia. Iba čo dnes dokonale dotvárajú, môj už beztak nevydarený deň. Rozhodla som sa rýchlo, chce to niečo na jemné rozmaznanie. A tak keď už mám v kabelke skvelú čokoládu, permanentku do relax centra a pristihnem sa ešte aj v obchode s bielizňou, tak si už na zlý deň ani nespomeniem. Až ma z ponuky na pulte vyruší mužský hlas, s veľmi presným želaním ...

 http://www.gambrinus.cz/centrum-informaci/Lifestyle/boxers_kuk
„Ja by som si prosil pekné hodvábne alebo saténové boxerky ...“ V tom momente naňho naraz padnú štyri páry ženských očí, vrátane tých mojich. Zbadám nahodeného kravaťáka, ktorého vôbec nevyvedie z miery, že práve nakupuje v ženskom teritóriu. Predavačky ale krútia hlavou, že boxerky majú len bavlnené a na pulte pristanú tri vzory. Zahryznem si do jazyka, keď mám chuť povedať, že v tých červených bude vyzerať jak Mič B. z pobrežnej hliadky. Poďakuje, a tak ho predavačky odporúčajú hľadať hodváb a satén, do Tesca. Kdežeee, do Tesca. Ozve sa vo mne niečo v tom zmysle, že ho jednoducho samého nemôžem len tak nechať, napospas osudu, a tak mu ochotne vysvetľujem, kam ma ísť a kde má zabočiť. Poďakuje a zatvára dvere s tým, že to určite nájde. Keď vychádzam z obchodu, vidím ho ako sa vracia s tým, že ani tam veru nepochodil. „Skúste ísť ešte o ulicu vyššie, tam možno niečo nájdete.“ V duchu lovím v pamäti, kam ho mám ešte poslať, keď ma prekvapí otázkou: „Viete čo? Poďte so mnou. Aj tak neviem, či by som to našiel. Hm? Len poďte, poďte.“ Tak až toto som v pláne nemala. Hm. Predstava, že s cudzím mužom behám po meste a zháňam saténové boxerky mi pripadne prinajmenšom ako bláznivá. Precitnem až pri pulte v ďalšom obchode, keď si pýta veľkosť XL. Predavačka si ho tam skúseným okom premeriava a zahlási, že mu určite bude stačiť veľkosť L. „Čo poviete? Páčia sa vám?“ Takmer vybuchnem od smiechu, keď nad pultom naťahuje modré boxerky s hviezdičkami. Predavačka na nás čudne zazerá a iste premýšľa, čo je to za divný pár, ktorý spolu kupuje spodnú bielizeň a pritom si vyká ... Nakoniec si vyberá tie modré s hviezdičkami, a keď sa ma opýta, či si aj ja niečo pekné vyberiem, tak to už so smiechom nevydržím. Na ulici sa stretneme s jeho kamarátom a ten na mňa spýtavo hodí pohľad, či nás nepredstaví. „Joži, aj by som ťa predstavil, ale my sme sa vlastne ešte ani nestihli zoznámiť.“ Chcelo sa mi dodať, že my sa nepoznáme, my spolu, len tak mimo reč, kupujeme spodnú bielizeň. Po úspešnej kúpe sedíme pri káve a konečne zisťujem aj ako sa volá, že pracuje v zahraničí, že doma už dlho nebol a tak. Hm. Ale po chvíli rozhovoru akosi cítim, že to nikam nepovedie a v duchu myslím na Evu. Keď sa o slabú hodinku lúčime s tým, že sa ponáhľa vyzdvihnúť dcéru, tak si hovorím, že Eve musím naisto zavolať. „Eva?“ Ako vždy na mňa bez pozdravu vysype hysterické ponosy na svojho bývalého, počnúc tým, že ju raz celkom iste pripraví o rozum. „Eva, chvíľu ma neprerušuj. Čosi pre teba mám. No, skoro tvoj typ. Okrem iného, máte spoločný osud. Hej, je rozvedený. A ešte čosi. Veľkosť boxeriek L“. „Čože?“ „No, vieš, my sme ich boli spolu kupovať“. „Čožeeeee? O desať minút som v meste!"
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Fico má pravdu!

Poslanec Fico vraví, že epidémie podľa nieho niekto umelo vytvára kvôli ekonomickému zisku. Môže mať pravdu.


Už ste čítali?