Bloghttp://katarinamalikova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskSkladby pre oči (katarinamalikova)Skladby z celoročného albumu období. Z horúceho leta, farebnej jesene, zo zimy, ktorá nikdy nie je krátka, skladby, s ktorými čakanie na jar nie je pridlhé, skladby farebné, ako môj svet. Alebo jednoducho, len pár aranžmánov...Sat, 26 Dec 2009 19:28:01 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/214200/Skladby-pre-oci.html?ref=rssČaro darovaného (katarinamalikova)Včera podvečer som sa dobrovoľne zamotala do predvianočnej nákupnej tlačenice. Takto tesne pred Vianocami je to vždy pestré a stretnem zakaždým najrôznejšie útržky ľudských príbehov a nálad. A tak keď som statočne vymrzla v meste a ani punč už nezaberal, zahla som do nákupného centra, že trochu nakuknem, čo ľudstvo nakupuje.Tue, 22 Dec 2009 20:30:55 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/213897/Caro-darovaneho.html?ref=rssJesenný opus (katarinamalikova)Prišla v nedeľu. V sviatočnom. Dávno predtým, než prišli tmavomodré dni. Stála na peróne prestupnej stanice. Ľahký kabát mala letmo prehodený cez ramená a okolo krku mala žltú šatku. Južný vietor ju privial na perón a starý výpravca vtedy povedal, že jeseň bude dlhá a teplá. Ľudia sa vracali z povinných nedeľných obedov a káv, malá čakáreň sa rýchlo plnila. Štyri lavičky, malé okno a cestovný grafikon, ktorý ktosi doplnil o informáciu, že “Gaba má veľké c...i.“Sun, 06 Dec 2009 16:57:18 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/212360/Jesenny-opus.html?ref=rssŠťastie do domu (katarinamalikova)Piateho mája bolo u nás doma veselo. Mama behala od rána s tlakomerom. Spomínala všetky možné choroby, myslela na svoju traumu spred rokov a v pravidelných intervaloch ma obviňovala, že za všetko môžem ja a len ja. Otec sa pre istotu s nikým nerozprával, len suseda pokojne hovorila čosi o šťastí do domu.Wed, 09 Sep 2009 09:45:56 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/204407/Stastie-do-domu.html?ref=rssKrasohĽad od zimy (katarinamalikova)Zakvitli dnes ráno. V oknách najstudenšieho mesiaca. Ako zmeškaný dar z minulého roku, obraz, na ktorom maliarove farby nikdy nevyschnú a navždy ostanú len pominuteľnou, krehkou krásou. Do izby po spánku, na chvíľu vpustím chladný vzduch, a keď vidím susedovu mačku ako si otriasa labky od snehu, poviem si: „Zima to už konečne myslí naozaj.“Tue, 06 Jan 2009 13:12:55 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/177924/KrasohLad-od-zimy.html?ref=rssPosledné rande jesene (katarinamalikova)Dnešok si naberám kávovou lyžičkou. Každý tik ručičiek, každý nádych a pohľad privretý medzi teplé lúče. Cítim všetky bunky. Už viem, prečo mačky pradú...Wed, 05 Nov 2008 20:08:37 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/170768/Posledne-rande-jesene.html?ref=rssTicho po veršoch (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 05 Oct 2008 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/166736/Ticho-po-versoch.html?ref=rssKedy je nazvyš? (katarinamalikova)Oproti mne sedelo asi osemročné dievčatko s mamou. Dievčatko ju chvíľu nepokojne pozorovalo, a potom sa opýtalo: „Ako si sa mala mami?" Mama si unavene vzdychla: "Ale, dobre.“ „Hm, máš toho veľa, čo?“ „No, veru mám.“ „Mami a kúpila si mi tú čokoládku v modrom obale? Vieš, tá čo bola minule taká dobrá. „Nekúpila moja, ešte som nemala čas.“ Dievčatko chvíľu váhalo, a tak sa opýtalo: „Mami a nemáš náhodou nejaké zvyšné peniaze? Na tú čokoládku." S mamou sa nám stretli pohľady, a tak pozrela na dcéru: „Nikdy nemám nazvyš.“Tue, 26 Aug 2008 08:57:13 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/158680/Kedy-je-nazvys.html?ref=rssLásky z augusta (katarinamalikova)Keby nie chladnejších rán sv. Anny, tak by bolo práve teraz leto dokonalé. Bála som sa, že sa po dvoch daždivých týždňoch nevráti v sile, v akej ho milujem. Horúce, sparné, s prehriatym vzduchom. S teplými nocami, keď môžem spať ako Eva, s rannými oparmi, ktoré zanecháva noc pri poslednom zamávaní.Tue, 12 Aug 2008 22:02:47 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/160021/Lasky-z-augusta.html?ref=rssSvadby podľa Katky (katarinamalikova)„Všetko sa začína hádkou a panikou, potom sa nasadne do auta s bábikou ...“ spievali sme si v aute starú pesničku v čase, keď svadobná nálada prekročila teplotu prvého letného dňa. Kdesi na dvanástej zákrute som takmer zaborila nos medzi mladomanželov, čo svorne stáli na spotenej torte a so smiechom sme si vraveli, že tieto okamihy si musíme poriadne vychutnať. Život ich už nikdy nezreprízuje.Mon, 14 Jul 2008 18:23:57 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/156096/Svadby-podla-Katky.html?ref=rssSedem krás (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 11 May 2008 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/147272/Sedem-kras.html?ref=rssNočné epizódy strachu (katarinamalikova)Je krátko pred jedenástou. V ponuke už ostal len čas, začať sa báť. Hluchá ozvena mojich krokov sa ticho mieša s prázdnom nočnej ulice. Na jej mokrú čerň dosadá hmla a na starých košatých gaštanoch počuť ako „krarararákajú vrany, nečujne mrholí ...“. Kráčam rýchlo a tajím dych. Zreničky si rýchlo privykajú na tiene. Sú zrazu dlhšie, hrozivejšie ...Wed, 02 Apr 2008 18:43:02 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/141349/Nocne-epizody-strachu.html?ref=rssManželky v afekte (katarinamalikova)Pred pár dňami som si v parfumérii prezerala nové odtiene rúžov, keď sa zrazu prudko roztvorili dvere a do nich ako fúria vletela korpulentná dáma. Vošla tak rázne, až som mala pocit, že predavačky budú každú chvíľu naraz salutovať. Hm, tak to si zgustnem, vravím si v duchu.Fri, 07 Mar 2008 10:26:10 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/137158/Manzelky-v-afekte.html?ref=rssŽenské zrkadlá (katarinamalikova)Julu som nevidela od školy. Bola som prekvapená, keď som ju pred pár dňami stretla v meste. Opeknela. V niekdajších bledých lícach mala zdravú farbu, v očiach jej ostala tá spokojnosť a skromnosť, s akou som ju poznala zo školských lavíc. Chvíľu sme sa rozprávali o starej triede, spolužiakoch, svadbách, rozvodoch, deťoch ...Sat, 16 Feb 2008 15:52:23 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/134075/Zenske-zrkadla.html?ref=rssŠtudentský pouličný koktail (katarinamalikova)Viem, nechala som Vás dlho abstinovať. Hlavne skalných degustátorov. Ale včera konečne došli do baru čerstvé ingrediencie, tak som ich hneď vhodila do šejkra.Fri, 08 Feb 2008 16:27:43 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/132887/Studentsky-poulicny-koktail.html?ref=rssHodvábne XL trampoty (katarinamalikova)„Asi už bude koniec sveta, alebo čo ...“ šomre si nahlas starší pán, keď sa bez dáždnika ponáhľa dole mestom. Tiež neviem, čo si mám myslieť o týchto péemeskách počasia. Iba čo dnes dokonale dotvárajú, môj už beztak nevydarený deň. Rozhodla som sa rýchlo, chce to niečo na jemné rozmaznanie. A tak keď už mám v kabelke skvelú čokoládu, permanentku do relax centra a pristihnem sa ešte aj v obchode s bielizňou, tak si už na zlý deň ani nespomeniem. Až ma z ponuky na pulte vyruší mužský hlas, s veľmi presným želaním ...Sun, 27 Jan 2008 15:04:22 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/130839/Hodvabne-XL-trampoty.html?ref=rssTajomstvá mačacieho klanu (katarinamalikova)Zobudiť sa ráno na mamin hysterický krik, to sa jednoducho nevyrovná ani trom budíkom drnčiacim rovno pri uchu. Vtedy vždy preskočím zívaciu aj naťahovaciu fázu vstávania a som okamžite pripravená čeliť hroziacej domácej katastrofe. Vytušila som správne, ak za istú hrozbu mama považovala cudziu mačku, ktorá sa spôsobne špacírovala po písacom stole a robila mokré packy rovno na otcove účtovné uzávierky. Zdalo sa mi, že je to Zanzibar od susedov a preskočil k nám cez otvorené okno. Až keď mi slastne zapriadol pri uchu a pazúriky zaboril do pyžama, vedela som že je to on. Už dávnejšie som chcela susedovým deťom povedať, že Zanzibar im jedného dňa celkom určite porodí mačiatka, tak ako nám kedysi Cecil porodil malé Cecilky. Ale také prekvapenia predsa k detstvu patria ...Wed, 16 Jan 2008 13:15:15 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/128974/Tajomstva-macacieho-klanu.html?ref=rssBližšie k ľuďom (katarinamalikova)Vonku je ešte tma, keď skoro ráno všemocne odháňam spánok. Počúvam zvonkohru z farebných sklíčok, ako jemne cinká vo vetre a nechce sa mi z tepla ísť medzi jeho tiché, studené výdychy. Občas, keď mu kráčam oproti, mám taký zvláštny pocit, ako keby som putovala niekam do vyhnanstva. No dnes nie. Je krásne bielo, novoročne ...Tue, 01 Jan 2008 14:45:58 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/126898/Blizsie-k-ludom.html?ref=rssPolnočná pošta (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 23 Dec 2007 14:00:00 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/125789/Polnocna-posta.html?ref=rssFarby šedého decembra (katarinamalikova)Blúdim mestom a nechtiac chytám kvapky v podvečernom daždi. Nikým nevolané, padajú ľuďom do vareného vína, sladkej medoviny a na dáždniky, ktoré sa krčia pod Vianočným pódiom. Zbor spieva o zástupe anjelov, o Dieťati a mne sa zdá, že sa vo vzduchu lúči skôr posledný október, než panuje predvianočný december. Pozorujem ľudí ako si hrejú ruky, aj hlavy pri víne a punči. Dvaja páni si s chuťou odhrýzajú z pečenej klobásy a mne je do smiechu, keď vidím ako ich okrem mňa, pozorujú dvaja westíci a olizujú sa pri každom ich kúsku. V červených károvaných, psích oblekoch vyzerajú ako z hračkárskeho obchodu. Jedného z nich pohladím po mokrej srsti. Je jemná, snehobiela. Tisíckrát v tom decembrovom daždi zatúžim po bielych Vianociach ... do duší, aj do sveta ...Wed, 12 Dec 2007 22:31:14 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/124497/Farby-sedeho-decembra.html?ref=rssOmáčka po chlapsky (katarinamalikova)Tak vraj som Vám minule vyčítala, že tanec Vám akosi nejde pod nohy. Že sa na parkete lámete jak fazule na jar, pred kvitnutím. Ale nič to. Mohla som Vám naložiť ešte viac, lebo márna snaha to nebola. A nateraz Vám mažem aj čierne puntíky. Páni, tuším ste si vstúpili do svedomia. Vlastne nie do svedomia. Do omáčky. A ešte akej! Horúcej, kubánskej!Thu, 22 Nov 2007 16:15:20 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/121647/Omacka-po-chlapsky.html?ref=rsssNežná uspávanka (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 18 Nov 2007 14:00:00 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/121008/sNezna-uspavanka.html?ref=rssHorúca kvapka krvi (katarinamalikova)Neviem aké slová by najviac podčiarkli včerajšie dopoludnie. Nemám ich ešte veľmi utriedené. Emócie sa ma držia ešte dlho po tom, ako zaznejú prvýkrát. Len viem, že sú spojené s pocitom spolupatričnosti, spriaznenosti, obety a pocitu, že sme boli všetci na jednej palube. Na Národnej transfúznej službe v Prešove sme stretli celú triedu nebojácnych dievčat. Ihiel sa naozaj nebáli a tesne pred odberom si pripravovali program na stužkovú. Najprv začali len tak potichu, a tak za povzbudenia sestričiek spustili trojhlasne Gaudeamus igitur. A vôbec nie falošne! Potom už spievali sestričkám na želanie. Ľudia, čo šli okolo, tam chodili zazerať, predsa len na nemocničných chodbách spev často nepočuť. Nebol to všedný okamih ... A tak všetci študenti neváhajte! Ešte týždeň trvá akcia, Študentská kvapka krvi. Minulý ročník bol rekordný. Skúste ho prekonať! Minule tu v diskusii ktosi povedal, že „darovať krv, to je pocit, ako keby ste sa zakaždým čerstvo zaľúbili ...“Sat, 10 Nov 2007 10:31:16 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/119896/Horuca-kvapka-krvi.html?ref=rssSólo pre kus hrdosti (katarinamalikova)Je krátko pred ôsmou. Ktosi za mnou do klubového hluku poznamená, že dnes večer je tu naozaj husto. Ladia sa posledné struny, z mikrofónov počuť klasické „raz dva, raz dva“. Obsadzujú sa voľné miesta, stolíky sa rýchlo plnia pohármi a čapujú sa pivá do zásoby. A keď od barového pultu nahlas zapíska chlapík s kohútom na hlave, je mi jasné, že dnes tu žiadne pianko nebude ...Thu, 08 Nov 2007 15:37:28 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/119669/Solo-pre-kus-hrdosti.html?ref=rssSpomienky z detskej zásuvky (katarinamalikova)Nehostinný čas mi neodbytne zalieza pod ľahký kabát. Aj prsty v topánkach trochu prekvapil prvý tohtoročný sneh. Skrehnutými rukami zmietam jeho poprašok zo šedého náhrobku. Z vázy vyberám dávno zvädnuté kvety a vnímam ticho v povetrí. Dávno som tu nebola. Na Vrbický cintorín je z východu predsa len trochu ďaleko.Thu, 01 Nov 2007 16:45:14 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/118793/Spomienky-z-detskej-zasuvky.html?ref=rssKvety pre duše (katarinamalikova)Uprostred príjemnej vravy trhoviska si pomaly zajedám z rannej soboty. Mám rada túto zmesku ľudí, čo sa tu zakaždým sama namieša. Tá jesenná má svoju osobitú príchuť. Vonia čerstvou čačinou a chryzantémami a tiež jablkami a hlúbikmi kapusty. Odvšadiaľ počujem hlasné dojednávania o cenách a súhlasné vety o teplej jeseni. Z veľkej Avie skladajú statní chlapi vrecia s kapustou. Ide im to tak šikovne, že popri tom ešte stíhajú chlípať kávu z veľkého hrnčeka, pokukovať po ženských nohách a trúsiť svojské poznámky. „Eeej, ale tie nôžky by iste namiesili dobrú kapustu ...“ Napadne ma scéna zo slovenskej filmovej klasiky ...Mon, 29 Oct 2007 16:11:24 +0100http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/118215/Kvety-pre-duse.html?ref=rssPrečin z vášne (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 21 Oct 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/117054/Precin-z-vasne.html?ref=rssNajmenšia na svete (katarinamalikova)Sú sny, ktoré sú len na snívanie. Tie nečakajú v dlhom rade na finále, nečakajú na svoj sýty čas, nečakajú vlastné naplnenie. Sú len sladkým premýšľaním, nevinnou predstavou, ktorú zakaždým vidím ako vzácnu olejomaľbu uprostred malej súkromnej galérie. Vchádzam tam vo chvíľach, keď niekedy zacítim nečakané rozčarovanie a v duchu si poviem: „Keby som ...“Sun, 14 Oct 2007 15:58:49 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/116106/Najmensia-na-svete.html?ref=rssTiché otázky hriešnej duše (katarinamalikova)Zvláštny pokoj sa rozostrel v ten deň. Cez nahnané mraky nepichali teplé lúče, akoby vedeli, že aj tak neodhalia žiadne rameno, ani členok, pretože prísne predpisy tu naozaj platia. Ostatné prekryla vôňa kadidla, kamenné múry a ticho z dávnych storočí. Až potom mohla svetská noha vstúpiť na územie, kde má život celkom iný zmysel ...Fri, 12 Oct 2007 08:22:43 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/115642/Tiche-otazky-hriesnej-duse.html?ref=rssPrelúdium pre dvoch (katarinamalikova)Zapadá. Je ešte teplé, rozohriate, trochu unavené z horúceho leta. Celkom nečujne splýva so širokým riečnym tokom. Z mosta vyzerá celkom maličké, sfarbené dooranžova ako med, keď sa lenivo leje do teplej šálky. A malé domce na brehu sú ako dieliky zo skladačky pre romantikov. Hore sa dnes rozhodli, že práve túto scenériu si na večer namiešajú, a že aj mne nechajú kúsok na ochutnanie. Je nádherný srbský podvečer.Wed, 03 Oct 2007 22:05:18 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/114552/Preludium-pre-dvoch.html?ref=rssReservé pre dámy (katarinamalikova)Vo štvrtok podvečer má mesto takú akurátnu hustotu. Tuším nie som sama, kto si už s troškou víkendovej nálady povie, že je práve ideálny čas niekam vyraziť. Piatok sa v práci nejako ustojí, hoc aj na jednej nohe. Štvrtková nálada dorazila už ráno, a tak sú v podvečer štyri kúpeľne obsadené až do odvolania. V jednej sa na poslednú chvíľu lakujú nechty, v druhej kulma trápi vlasy, v tretej sa točia riasy a vo štvrtej sa do zubnej kefky spieva „Diiis tajm aj nou is for riiiiil ...“ Páni moji! To zas bude večer ...Tue, 11 Sep 2007 17:16:10 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/111521/Reserve-pre-damy.html?ref=rssPosledná zimomriavka (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 09 Sep 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/111217/Posledna-zimomriavka.html?ref=rssTúžbobranie (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 02 Sep 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/110217/Tuzbobranie.html?ref=rssŽenská náprava alebo môj spomaľovací strach (katarinamalikova)V mnohých veciach som typická žena. Na druhej strane nie sú zriedkavé ani chvíle, keď sama seba prekvapím a ide mi od ruky, aj nie celkom ženská robota. A keďže u nás doma majú chlapi hlavy skôr na múdre papiere, než na všeobecné zručnosti, tak si to v rámci aktívneho relaxu celkom vychutnávam. Nuž, ale aj neúprosná zrážka raz musela prísť. A tak sa piesty, hriadele, ventily, ... indukčné cievky, čelne zrazili s mojimi cievkami romantickými.Fri, 31 Aug 2007 19:02:16 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/110026/Zenska-naprava-alebo-moj-spomalovaci-strach.html?ref=rssDva verše objatia (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 19 Aug 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/108329/Dva-verse-objatia.html?ref=rssLetný plážový koktail (katarinamalikova)V týchto letných horúčavách sa podáva ďalšia špeciálna koktailová edícia. Pre skalných ochutnávačov: Pozor, štipľavé!Wed, 08 Aug 2007 12:45:43 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/106937/Letny-plazovy-koktail.html?ref=rssDovolenka po záruke (katarinamalikova)Vravím si to každý rok, vždy o takomto čase. Že už to ďalšie, čo príde, bude celé farebné a horúce ešte viac, než je bežne súce. Že dovolenka, bude naozaj pochádzať od slova dovolené. Že sa budem chystať hoci len tu niekam za roh, že už dva týždne predtým, budem krásne stresovať so zoznamom vecí, dlhým ako toaletný papier.Sun, 29 Jul 2007 10:50:53 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/105670/Dovolenka-po-zaruke.html?ref=rssAko sa netopia spomienky (katarinamalikova)Pamätám si, ako som pred pár rokmi Jarke poslala pohľadnicu až do ďalekého Vermontu. Ktosi jej ju strčil pod dvere izby. To sa niekedy e-mailu nevyrovná. Boli na nej dve mačky zavesené na šnúre na bielizeň a nápis: „Nezáleží na tom, kde sa stretneme, hlavne, že sme kamošky.“ A aj „mačkárky“ sme boli odmalička. Tak volám SOS, z cudzieho bytu, mesta, z pričerstvých spomienok: „Prosím ťa, príď, neviem čo so sebou. Možno obe prídeme na iné myšlienky. Aj keď vlastne, ani na iné prísť nechceme ...“Wed, 25 Jul 2007 23:02:43 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/105339/Ako-sa-netopia-spomienky.html?ref=rssvO veľkom balení (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 08 Jul 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/103031/vO-velkom-baleni.html?ref=rssTá, ktorá nesie kríže (katarinamalikova)Občas ju stretnem v meste. Dlhovlasú, nevšednú, práve v rozpuku. Aj keby som nemala pamäť na tváre, tú jej, až príliš smutnú, by som neprehliadla ani v hustom dave. Zakaždým som premýšľala, čo by som jej povedala, aby sa jej oči aspoň trochu usmiali. Na nič som neprišla. Len tie moje veľké malichernosti sa vždy roztrúsili po ulici a odvialo ich spolu s prachom, medzi dennú klasiku. Ulicami ju oddane sprevádzal rešpekt vzbudzujúci rotvajler. Sledoval každý jej pohyb a verne sa prispôsoboval jej tempu. Keby mohol, asi by jej najradšej vrátil život do nevládnych údov. Včera som ju opäť zahliadla oproti na ulici. Keď prichádza taká scéna, vo filme o šťastnom konci, tak poväčšine odchádzam, lebo dojatie potom len tak ľahko neutíšim. Aj keď si vždy poviem, že je to len film a realita býva iná. Hm. Včera nebola. Mladú tvár so smútkom som už nevidela. Iba šťastnú. Šťastnú, až do krajnosti. Ľudia sa otáčali, a keby boli vo filme, tak by isto všetci tlieskali. Na jej doživotnom mieste vo vozíčku, v tej chvíli, namiesto nej sedel on. Ona mu sedela schúlená v náručí. Bozkávali sa. Bola všetkým čo potrebovali ...Tue, 26 Jun 2007 14:16:33 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/101436/Ta-ktora-nesie-krize.html?ref=rssNočný nápadník (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 24 Jun 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/101089/Nocny-napadnik.html?ref=rssRemeslo chce zlaté ruky a kus srdca (katarinamalikova)Už dávno viem, že dnes vôbec nie je jednoduché nájsť ozajstného majstra akéhokoľvek remesla, ktorý pridraho zaplatenú robotu, len tak lajdácky nesfušuje. Zopár naslovovzatých poznám. A na jedného som včera myslela, keď som sa bezmocne, už tretí deň pozerala na prostý nápis na dverách: „Zatvorené.“Tue, 19 Jun 2007 15:03:54 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/100410/Remeslo-chce-zlate-ruky-a-kus-srdca.html?ref=rssKurizant a Margaréta (katarinamalikova)Nakreslíš mi krásu? Čistú, bielu. Už máš ruku voľnú, nezbabelú. Roztopašne zrátam, ľúbiť, či mám, či zas iba z hladu, zotročí ma.Sun, 17 Jun 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/100090/Kurizant-a-Margareta.html?ref=rssLahoda (katarinamalikova) Červenáš sa. Červenám sa. Obe od slnka. Zavri oči, o chvíľu mi v bruchu zažblnkáš. :o)Sun, 10 Jun 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/99084/Lahoda.html?ref=rssSiedmy deň (katarinamalikova)„A vari nám treba niečo viac ....“ vraví mi dnes skoro ráno suseda. Hm. Tak pre túto chvíľu vravím, že Božie dielo je dokonané a ja som práve niekde uprostred.Sun, 10 Jun 2007 09:32:34 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/99083/Siedmy-den.html?ref=rssNajcennejšia (katarinamalikova)V prítmí rannej chodby je nás spolu asi dvadsať. Potešilo ma to, keďže som čakala menej a kdesi sa aj vravelo, že tu dlhé rady nestoja.Tue, 29 May 2007 17:00:31 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/97589/Najcennejsia.html?ref=rssNad zlato (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 27 May 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/97206/Nad-zlato.html?ref=rssNa trati medzi ľuďmi (katarinamalikova)Občas sa stretnú ... Pár ľudí za jedno a obyčajná pohoda, ktorá jednou vlnou zotrie všetky rozdiely. Vtedy si tak v podvedomí hmkám: „Tam nikto pred nikým sa na nič netvári ...“Tue, 15 May 2007 21:38:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/94678/Na-trati-medzi-ludmi.html?ref=rssOdostlané (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 13 May 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/95219/Odostlane.html?ref=rssDolietané (katarinamalikova)Nedeľná chvíľka poézieSun, 06 May 2007 14:00:00 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/94124/Dolietane.html?ref=rssTulácke stretnutia (katarinamalikova)Je presne 12.47 hod. a ja vyrážam. Veď, doma to poznám, vraví sa. Tak rýchlo vpadnem medzi večných tulákov, naladím vlny, preletím vzdialenosti a ďalej, to už nie je v mojej moci. Nechávam sa viesť aj viezť a len hukot koľajníc vie, kam mám práve namierené ...Thu, 26 Apr 2007 11:40:32 +0200http://katarinamalikova.blog.sme.sk/c/92814/Tulacke-stretnutia.html?ref=rss