Skladby z celoročného albumu období. Z horúceho leta, farebnej jesene, zo zimy, ktorá nikdy nie je krátka, skladby, s ktorými čakanie na jar nie je pridlhé, skladby farebné, ako môj svet. Alebo jednoducho, len pár aranžmánov... pokračovanie článku
Včera podvečer som sa dobrovoľne zamotala do predvianočnej nákupnej tlačenice. Takto tesne pred Vianocami je to vždy pestré a stretnem zakaždým najrôznejšie útržky ľudských príbehov a nálad. A tak keď som statočne vymrzla v meste a ani punč už nezaberal, zahla som do nákupného centra, že trochu nakuknem, čo ľudstvo nakupuje. pokračovanie článku
Prišla v nedeľu. V sviatočnom. Dávno predtým, než prišli tmavomodré dni. Stála na peróne prestupnej stanice. Ľahký kabát mala letmo prehodený cez ramená a okolo krku mala žltú šatku. Južný vietor ju privial na perón a starý výpravca vtedy povedal, že jeseň bude dlhá a teplá. Ľudia sa vracali z povinných nedeľných obedov a káv, malá čakáreň sa rýchlo plnila. Štyri lavičky, malé okno a cestovný grafikon, ktorý ktosi doplnil o informáciu, že “Gaba má veľké c...i.“ pokračovanie článku
Piateho mája bolo u nás doma veselo. Mama behala od rána s tlakomerom. Spomínala všetky možné choroby, myslela na svoju traumu spred rokov a v pravidelných intervaloch ma obviňovala, že za všetko môžem ja a len ja. Otec sa pre istotu s nikým nerozprával, len suseda pokojne hovorila čosi o šťastí do domu. pokračovanie článku
Zakvitli dnes ráno. V oknách najstudenšieho mesiaca. Ako zmeškaný dar z minulého roku, obraz, na ktorom maliarove farby nikdy nevyschnú a navždy ostanú len pominuteľnou, krehkou krásou. Do izby po spánku, na chvíľu vpustím chladný vzduch, a keď vidím susedovu mačku ako si otriasa labky od snehu, poviem si: „Zima to už konečne myslí naozaj.“ pokračovanie článku
Dnešok si naberám kávovou lyžičkou. Každý tik ručičiek, každý nádych a pohľad privretý medzi teplé lúče. Cítim všetky bunky. Už viem, prečo mačky pradú... pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
Oproti mne sedelo asi osemročné dievčatko s mamou.
Dievčatko ju chvíľu nepokojne pozorovalo, a potom sa opýtalo:
„Ako si sa mala mami?"
Mama si unavene vzdychla: "Ale, dobre.“
„Hm, máš toho veľa, čo?“
„No, veru mám.“
„Mami a kúpila si mi tú čokoládku v modrom obale? Vieš, tá čo bola minule taká dobrá.
„Nekúpila moja, ešte som nemala čas.“
Dievčatko chvíľu váhalo, a tak sa opýtalo:
„Mami a nemáš náhodou nejaké zvyšné peniaze? Na tú čokoládku."
S mamou sa nám stretli pohľady, a tak pozrela na dcéru:
„Nikdy nemám nazvyš.“
Keby nie chladnejších rán sv. Anny, tak by bolo práve teraz leto dokonalé. Bála som sa, že sa po dvoch daždivých týždňoch nevráti v sile, v akej ho milujem. Horúce, sparné, s prehriatym vzduchom. S teplými nocami, keď môžem spať ako Eva, s rannými oparmi, ktoré zanecháva noc pri poslednom zamávaní. pokračovanie článku
„Všetko sa začína hádkou a panikou, potom sa nasadne do auta s bábikou ...“ spievali sme si v aute starú pesničku v čase, keď svadobná nálada prekročila teplotu prvého letného dňa. Kdesi na dvanástej zákrute som takmer zaborila nos medzi mladomanželov, čo svorne stáli na spotenej torte a so smiechom sme si vraveli, že tieto okamihy si musíme poriadne vychutnať. Život ich už nikdy nezreprízuje. pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
Je krátko pred jedenástou. V ponuke už ostal len čas, začať sa báť. Hluchá ozvena mojich krokov sa ticho mieša s prázdnom nočnej ulice. Na jej mokrú čerň dosadá hmla a na starých košatých gaštanoch počuť ako „krarararákajú vrany, nečujne mrholí ...“. Kráčam rýchlo a tajím dych. Zreničky si rýchlo privykajú na tiene. Sú zrazu dlhšie, hrozivejšie ... pokračovanie článku
Pred pár dňami som si v parfumérii prezerala nové odtiene rúžov, keď sa zrazu prudko roztvorili dvere a do nich ako fúria vletela korpulentná dáma. Vošla tak rázne, až som mala pocit, že predavačky budú každú chvíľu naraz salutovať.
Hm, tak to si zgustnem, vravím si v duchu. pokračovanie článku
Julu som nevidela od školy. Bola som prekvapená, keď som ju pred pár dňami stretla v meste. Opeknela. V niekdajších bledých lícach mala zdravú farbu, v očiach jej ostala tá spokojnosť a skromnosť, s akou som ju poznala zo školských lavíc. Chvíľu sme sa rozprávali o starej triede, spolužiakoch, svadbách, rozvodoch, deťoch ... pokračovanie článku
Viem, nechala som Vás dlho abstinovať. Hlavne skalných degustátorov. Ale včera konečne došli do baru čerstvé ingrediencie, tak som ich hneď vhodila do šejkra. pokračovanie článku
„Asi už bude koniec sveta, alebo čo ...“ šomre si nahlas starší pán, keď sa bez dáždnika ponáhľa dole mestom. Tiež neviem, čo si mám myslieť o týchto péemeskách počasia. Iba čo dnes dokonale dotvárajú, môj už beztak nevydarený deň. Rozhodla som sa rýchlo, chce to niečo na jemné rozmaznanie. A tak keď už mám v kabelke skvelú čokoládu, permanentku do relax centra a pristihnem sa ešte aj v obchode s bielizňou, tak si už na zlý deň ani nespomeniem. Až ma z ponuky na pulte vyruší mužský hlas, s veľmi presným želaním ... pokračovanie článku
Zobudiť sa ráno na mamin hysterický krik, to sa jednoducho nevyrovná ani trom budíkom drnčiacim rovno pri uchu. Vtedy vždy preskočím zívaciu aj naťahovaciu fázu vstávania a som okamžite pripravená čeliť hroziacej domácej katastrofe. Vytušila som správne, ak za istú hrozbu mama považovala cudziu mačku, ktorá sa spôsobne špacírovala po písacom stole a robila mokré packy rovno na otcove účtovné uzávierky. Zdalo sa mi, že je to Zanzibar od susedov a preskočil k nám cez otvorené okno. Až keď mi slastne zapriadol pri uchu a pazúriky zaboril do pyžama, vedela som že je to on. Už dávnejšie som chcela susedovým deťom povedať, že Zanzibar im jedného dňa celkom určite porodí mačiatka, tak ako nám kedysi Cecil porodil malé Cecilky. Ale také prekvapenia predsa k detstvu patria ... pokračovanie článku
Vonku je ešte tma, keď skoro ráno všemocne odháňam spánok. Počúvam zvonkohru z farebných sklíčok, ako jemne cinká vo vetre a nechce sa mi z tepla ísť medzi jeho tiché, studené výdychy. Občas, keď mu kráčam oproti, mám taký zvláštny pocit, ako keby som putovala niekam do vyhnanstva. No dnes nie. Je krásne bielo, novoročne ... pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
Blúdim mestom a nechtiac chytám kvapky v podvečernom daždi. Nikým nevolané, padajú ľuďom do vareného vína, sladkej medoviny a na dáždniky, ktoré sa krčia pod Vianočným pódiom. Zbor spieva o zástupe anjelov, o Dieťati a mne sa zdá, že sa vo vzduchu lúči skôr posledný október, než panuje predvianočný december. Pozorujem ľudí ako si hrejú ruky, aj hlavy pri víne a punči. Dvaja páni si s chuťou odhrýzajú z pečenej klobásy a mne je do smiechu, keď vidím ako ich okrem mňa, pozorujú dvaja westíci a olizujú sa pri každom ich kúsku. V červených károvaných, psích oblekoch vyzerajú ako z hračkárskeho obchodu. Jedného z nich pohladím po mokrej srsti. Je jemná, snehobiela. Tisíckrát v tom decembrovom daždi zatúžim po bielych Vianociach ... do duší, aj do sveta ... pokračovanie článku
Tak vraj som Vám minule vyčítala, že tanec Vám akosi nejde pod nohy. Že
sa na parkete lámete jak fazule na jar, pred kvitnutím. Ale nič to. Mohla
som Vám naložiť ešte viac, lebo márna snaha to nebola. A nateraz Vám
mažem aj čierne puntíky.
Páni, tuším ste si vstúpili do svedomia. Vlastne nie do svedomia. Do omáčky. A ešte akej! Horúcej, kubánskej! pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
Neviem aké slová by najviac podčiarkli včerajšie dopoludnie. Nemám ich ešte veľmi utriedené. Emócie sa ma držia ešte dlho po tom, ako zaznejú prvýkrát. Len viem, že sú spojené s pocitom spolupatričnosti, spriaznenosti, obety a pocitu, že sme boli všetci na jednej palube.
Na Národnej transfúznej službe v Prešove sme stretli celú triedu nebojácnych dievčat. Ihiel sa naozaj nebáli a tesne pred odberom si pripravovali program na stužkovú. Najprv začali len tak potichu, a tak za povzbudenia sestričiek spustili trojhlasne Gaudeamus igitur. A vôbec nie falošne! Potom už spievali sestričkám na želanie. Ľudia, čo šli okolo, tam chodili zazerať, predsa len na nemocničných chodbách spev často nepočuť. Nebol to všedný okamih ...
A tak všetci študenti neváhajte! Ešte týždeň trvá akcia, Študentská kvapka krvi. Minulý ročník bol rekordný. Skúste ho prekonať!
Minule tu v diskusii ktosi povedal, že „darovať krv, to je pocit, ako keby ste sa zakaždým čerstvo zaľúbili ...“
Je krátko pred ôsmou. Ktosi za mnou do klubového hluku poznamená, že dnes večer je tu naozaj husto. Ladia sa posledné struny, z mikrofónov počuť klasické „raz dva, raz dva“. Obsadzujú sa voľné miesta, stolíky sa rýchlo plnia pohármi a čapujú sa pivá do zásoby. A keď od barového pultu nahlas zapíska chlapík s kohútom na hlave, je mi jasné, že dnes tu žiadne pianko nebude ... pokračovanie článku
Nehostinný čas mi neodbytne zalieza pod ľahký kabát. Aj prsty v topánkach trochu prekvapil prvý tohtoročný sneh. Skrehnutými rukami zmietam jeho poprašok zo šedého náhrobku. Z vázy vyberám dávno zvädnuté kvety a vnímam ticho v povetrí. Dávno som tu nebola. Na Vrbický cintorín je z východu predsa len trochu ďaleko. pokračovanie článku
Uprostred príjemnej vravy trhoviska si pomaly zajedám z rannej soboty. Mám rada túto zmesku ľudí, čo sa tu zakaždým sama namieša. Tá jesenná má svoju osobitú príchuť. Vonia čerstvou čačinou a chryzantémami a tiež jablkami a hlúbikmi kapusty. Odvšadiaľ počujem hlasné dojednávania o cenách a súhlasné vety o teplej jeseni. Z veľkej Avie skladajú statní chlapi vrecia s kapustou. Ide im to tak šikovne, že popri tom ešte stíhajú chlípať kávu z veľkého hrnčeka, pokukovať po ženských nohách a trúsiť svojské poznámky. „Eeej, ale tie nôžky by iste namiesili dobrú kapustu ...“ Napadne ma scéna zo slovenskej filmovej klasiky ... pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
Sú sny, ktoré sú len na snívanie. Tie nečakajú v dlhom rade na finále, nečakajú na svoj sýty čas, nečakajú vlastné naplnenie. Sú len sladkým premýšľaním, nevinnou predstavou, ktorú zakaždým vidím ako vzácnu olejomaľbu uprostred malej súkromnej galérie. Vchádzam tam vo chvíľach, keď niekedy zacítim nečakané rozčarovanie a v duchu si poviem: „Keby som ...“ pokračovanie článku
Zvláštny pokoj sa rozostrel v ten deň. Cez nahnané mraky nepichali teplé lúče, akoby vedeli, že aj tak neodhalia žiadne rameno, ani členok, pretože prísne predpisy tu naozaj platia. Ostatné prekryla vôňa kadidla, kamenné múry a ticho z dávnych storočí. Až potom mohla svetská noha vstúpiť na územie, kde má život celkom iný zmysel ... pokračovanie článku
Zapadá. Je ešte teplé, rozohriate, trochu unavené z horúceho leta. Celkom nečujne splýva so širokým riečnym tokom. Z mosta vyzerá celkom maličké, sfarbené dooranžova ako med, keď sa lenivo leje do teplej šálky. A malé domce na brehu sú ako dieliky zo skladačky pre romantikov. Hore sa dnes rozhodli, že práve túto scenériu si na večer namiešajú, a že aj mne nechajú kúsok na ochutnanie.
Je nádherný srbský podvečer. pokračovanie článku
Vo štvrtok podvečer má mesto takú akurátnu hustotu. Tuším nie som sama, kto si už s troškou víkendovej nálady povie, že je práve ideálny čas niekam vyraziť. Piatok sa v práci nejako ustojí, hoc aj na jednej nohe. Štvrtková nálada dorazila už ráno, a tak sú v podvečer štyri kúpeľne obsadené až do odvolania. V jednej sa na poslednú chvíľu lakujú nechty, v druhej kulma trápi vlasy, v tretej sa točia riasy a vo štvrtej sa do zubnej kefky spieva „Diiis tajm aj nou is for riiiiil ...“
Páni moji! To zas bude večer ... pokračovanie článku
Nedeľná chvíľka poézie pokračovanie článku
romantická
katarinamalikovablog.sme.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
